top of page
divine portal of light surrounded by sacred symbols and crystals and pyramids
Symbol Alchýmie
Názov príspevku
ZIMNÝ SLNOVRAT / POSVÄTNÝ SVIATOK KOLA ROKA YULE (21. DECEMBER 2024): DUCHOVNÝ VÝZNAM & RITUÁLY
© Copyright
Writer's pictureEmilia Nora Elina

ZRODENIE KULTU BOHYNE ~ PREDKOVIA BOHYNE (1. ČASŤ)

Updated: Feb 27

Myšlienka Bohyne je predstava božskej a posvätnej ženy, ktorá má nadprirodzené vlastnosti. Bohyňa je prvotná bytosť, ktorej ľudia verili a uctievali ju, a považovali ju za zdroj všetkého života. Preto vznikla predstava všemocnej Matky, ktorej uctievanie symbolizovalo kultúrnu kontinuitu od paleolitu do modernej doby. Táto Bohyňa, Matka všetkého života, bola tisíce rokov uctievaná ako hlavné božstvo. ..



Postava Bohyne sa dá vysledovať v lineárnom čase, a často sa vyskytuje v spojení s hadmi, býkmi a vtákmi. Myšlienka Bohyne ako matky sa dá nájsť u pravekých predkov moderných ľudí. Asi pred 30 000 rokmi bolo rané náboženstvo, ktoré bolo znakom ľudskej evolúcie, nevyhnutným dôkazom, ktorý podporuje podozrenie, že raní Homo sapiens mali určité duchovné presvedčenie. Tieto praveké Bohyne sa spájali s prvými spoločenstvami Mezopotánie, Kréty, Egypta, Grécka, Egejského mora a južnej Európy. V starovekom Stredomorí však neexistovalo jediné kultúrne centrum, hoci medzi kultúrami Stredozemného mora, Blízkeho východu, Egejského mora a európskych krajín existovala medzikultúrna súvislosť.


V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch prichádza do popredia koncept difuzionistov (Crawford, 1957; Vermeule, 1964). Tvrdí sa, že „... jedna bohyňa bola všeobecne uctievaná po celom Grécku s podobnými obradmi, obeťami a piesňami.“ (Vermeule, 1964), rituály uznávané návštevníkmi z Mezopotánie, Sýrie, Anatólie, ostrovov v Egejskom mori, Maďarska a Bulharska (Meskell, 1995).


Myšlienka Bohyne je predstava božskej a posvätnej ženy, ktorá má nadprirodzené vlastnosti. Bohyňa je prvotná bytosť, ktorej ľudia verili a uctievali ju, a považovali ju za zdroj všetkého života. Preto vznikla predstava všemocnej Matky, ktorej uctievanie symbolizovalo „... kultúrnu kontinuitu od paleolitu do modernej doby.“ (Meskell, 1995). Táto Bohyňa, Matka všetkého života, bola tisíce rokov uctievaná ako hlavné božstvo. V angličtine je etymologicky slovo Bohyňa odvodené z dvoch zložiek - boha a ženskej esencie (God/-dess). Termín „esse“ pochádza z neskorej latinskej verzie „izsa“, ktorá zase pochádza z gréckej ženskej prípony „issa“. V starej angličtine bolo podstatné meno „esse“ nahradené „icge“.


Praveké náboženstvo Veľkej Bohyne Zeme alebo Matky nemusí znamenať, že ženy boli vždy politickými alebo sociálnymi vodcami, ale pravdepodobne viac duchovnými. Bohyňa Matka bola vnímaná ako symbolická Zem samotná. V neskorších obdobiach sú často zobrazené sochárske reprezentácie Veľkej bohyne sediace na trónoch, čo posilňuje myšlienku, že symbolizovala Zem, pričom praveká Bohyňa pravdepodobne predstavovala horu. Na prapôvodné Bohyne sa musí pozerať ako na životadarný princíp, ktorý bol zahalený tajomstvom, posvätnosťou a božstvom.

Život prehistorických národov, najmä počas neolitu, závisel od krajiny a zvierat, ktoré im poskytovali jedlo, prístrešie a oblečenie. Tieto národy boli závislé od úrodnosti plodín, a zvierat domácich i divokožijúcich druhov. Sociálna jednota klanu a kmeňa mala obrovský význam v boji o existenciu a prežitie. Život prehistorických národov bol cyklický a navyše nebol založený na slnečnej cykle, ale na lunárnom kalendári. To sa odrazilo aj na ich životoch, ktoré boli riadené ich vlastnými recepčnými a reprodukčnými cyklami.


Takéto kmene sústredené na Matku boli zjavne matriarchálne a nepovažovali prírodu za lineárny proces, ako sa dnes myslí. Neolitické kultúry boli podľa všetkého matriarchálne alebo prinajmenšom matrifokálne (matrifokálne spoločnosti boli spoločenstvá, kde ženy zohrávali v spoločnosti ústrednú úlohu).


Existuje dlhá tradícia akademických a vedeckých predpokladov týkajúcich sa rozšíreného prehistorického náboženstva založeného na uctievaní Matky Bohyne (Malone, 1993). Je teda zjavné, že starobylé ľudské spoločenstvá sa sústreďovali na ženy a do patriarchálnej podoby sa zmenili iba pred začiatkom súčasnej histórie (Hutton, 1999). Postulované matriarchálne spoločnosti boli koncipované ako harmonické a mierové spoločenstvá na rozdiel od agresívnych, bojovných a patriarchálnych spoločností, ktoré ich nahradili (Chapman, 1991; Tringham, 1991).


Okrem toho v týchto matriarchálnych spoločnostiach „… neboli manželia, muži však plnili dôležité úlohy v stavebníctve, remeselníctve a obchode. Životy žien boli liberálne, spoločensky i sexuálne, a neoddeliteľne spojené s bohatým náboženským systémom, ktorý z toho vyplynul.” (Gimbutas, 1992).


Tieto spoločenstvá zamerané na ženy a rovnostárske spoločnosti boli neskôr zničené inváziou indoeurópskych ekvecentrických patriarchálnych kmeňov z ruských stepí. Existenciu sociálne hierarchicky usporiadaných spoločností potvrdzuju početné cintoríny vo východnej Európe, v Grécku, starovekom Egypte a Mezopotánii. V tejto súvislosti sa stále zdôrazňuje nadradenosť predpokladaných matristických kultúr v starej Európe, Egypte, minojskej Kréte a Anatólii. Uctievaniu olympijských božstiev predchádzala praveká doba, v ktorej vládla najvyššia Bohyňa alebo Matka Zeme.


Tvrdilo sa (Gimbutas, 1982; 1989; 1991), že v skutočnosti existujú dva náboženské systémy;

(1) so spoločnosťou zameranou na matristickú gylaniku (gylanika je sociálny systém založený na rovnosti mužov a žien) alebo mierumilovnú Bohyňu a; (2) androkratických (spoločnosť s dominantným postavením muža) alebo agresívnych patriarchátov.


Matristické (súvisiace s prehistorickou spoločnosťou vedenou ženami založenou na uctievaní Matky Bohyne) gylanské náboženské symboly boli zjavné podľa funkcie Bohyne: Darkyňa Života, Obnova a Večná Zem, Zem a Regeneráciou, alebo Energia Rozvíjanie.


Prvé zmienky kultu Bohyne sa vzťahujú do obdobia skorého neolitu, do oblasti Çatalhöyüku, kde vo vykopávkach našli sochy kyprých žien. Çatalhöyük bol veľkou ranou neolitickou dedinskou komunitou v Anatólii od roku 6000 do roku 7000 pred Kristom, ktorá ťažila obsidián, zaoberala sa hrnčiarstvom, výrobou pletených košíkov a chovaním dobytka.


Túto teóriu potvrdzujú aj miesta so špeciálnymi pohrebiskami a svätyňami jedincov s vysokým statusom (Malone, 1993). Početné vykopané ženské figúrky sú dôkazom existencie kultu bohyne Matky, ktorá viedla panteón matriarchálnej kultúry okolo roku 7500 pred Kristom (Mellaart, 1967). Jeden z prvých presvedčivých dôkazov existencie kultu Bohyne nachádzame v archeologických náleziskách starobylých oltárov a chrámov z obdobia 7000 pred Kr., aj vďaka hlineným figúrkam predstavujúcich Veľkú Bohyňu. Okrem toho, symboly býkov a nástenných malieb naznačujú existenciu kultu Magny Mater, ktorý existoval asi pred 6000 rokmi (Sandberg, 1991; Wood, 1996; Leeming, 1994).



Ústredné maľby Bohyne ukazujú mladú ženu, ženu, ktorá rodí, a staršiu ženu, v súčasnosti nazývaný aj ako symbol Trojitej / Trojjedinej Bohyne, ktorá je spojená s troma životnými etapami Ženy, ako aj lunárnymi cyklami (viac o tomto posvätnom ženskom princípe Trojjedinosti, jeho význame i použití v spirituálnej praxi sa dočítate >> TU ).


Obrazy Bohyne v Çatalhöyüku sa často zobrazujú na trónoch vyrobených z leopardov alebo levov. Počas prechodu z matriarchálneho obdobia na patriarchálny, prechodu z neolitického agrárstva do doby bronzovej „… ženský princíp naďalej formoval kult, ktorý vyrástol okolo záhadných procesov zrodenia a regenerácie.“ (James, E.O. 1959).


Keďže mačkovité šelmy sa často zobrazovali v bezprostrednej blízkosti Bohyne, môže to naznačovať, že tieto zvieratá boli posvätné pre samotnú Bohyňu. Obrazy Bohyne môžu byť často videné vo svätyniach, ako nástenné maľby aj ako sochy. Dôležitú úlohu, zdá sa, hrajú aj maľby týkajúce sa pôrodu, ktoré naznačujú, že ide o opakujúci sa rituál v rámci témy plodnosti. Vyobrazenie Bohyne sprevádzanej býkmi, rohmi baranov a levmi však naznačuje silné spojenie so súčasnými spoločnosťami v starej Európe, ako aj s minojskými či mycenskými civilizáciami. Sochy Bohyne, ktorá sedí a obklopuje ju levica, svedčia o prototype Cybele, vedúcom božstve a Bohyni Matke neskorších anatolských spoločností.


Pokračovanie v ďalšom dieli >> Prejsť na článok

S Láskou,




UPOZORNENIE: Tento článok podlieha autorských právam, preto kopírovanie celého obsahu článku, resp. jeho častí, bez predošlého súhlasu nie je dovolené.

Članok je možné zdielať prostredníctvom sociálnych sietí len v celom rozsahu aj s uvedeným linkom tejto webstránky. Ďakujem♥


Comments

Rated 0 out of 5 stars.
No ratings yet

Add a rating
bottom of page