"Temná noc duše" je pojem, ktorý sa v spirituálnych kruhoch traduje už dlho. Áno, aj ja som ju zažila. Je to termín, ktorý sa používa na opis toho, čo by sa dalo nazvať kolapsom vnímaného zmyslu života. Výbuch hlbokého pocitu "nezmyselnosti" vo vašom živote. Vnútorný stav je v niektorých prípadoch veľmi blízky tomu, čo sa konvenčne nazýva depresia. Nič už nedáva zmysel, všetko, na čom bol postavený váš život, už zrazu nefunguje, neexistuje. Najčastejšie ju vyvolá nejaká silná vonkajšia udalosť, možno nejaká katastrofa na vonkajšej úrovni. Možno ste prišli o majetok, stratili svoj domov či jediný zdroj príjmu. Môže ju vyvolať smrť niekoho blízkeho, najmä ak ide o predčasnú, nečakanú smrť. Alebo ste si vybudovali svoj život a dali mu zmysel - a zmysel, ktorý ste dali svojmu životu, svojim aktivitám, úspechom, tomu, kam smerujete, čo považujete za dôležité, sa z nejakého dôvodu náhle zrúti. Môže sa stať niečo, čo si už nedokážete vysvetliť, nejaká "katastrofa", ktorá akoby znehodnotila zmysel, ktorý mal váš život predtým. Vtedy sa naozaj zrútil celý pojmový rámec vášho života, zmysel, ktorý mu dala vaša myseľ. To následne vedie k temnému miestu mysle, no práve odtiaľto, z tohto miesta transformácie sa mnohí jedinci prebúdzajú zo svojho konceptuálneho zmyslu reality, ktorý bol postavený na falošných ideách a víziách, do vyššieho stavu vedomia. Prebúdzajú sa do niečoho hlbšieho, čo už nie je založené na pojmoch v našej mysli. Hlbšieho pocitu zmyslu alebo spojenia s "akýmsi väčším" životom, ktorý už nie je závislý od vysvetlení alebo čohokoľvek konceptuálneho. Je to proces znovuzrodenia. Temná noc duše je v podstate druh smrti, ktorou zomierate. To, čo však zomiera, je len egoistický pocit vlastného Ja. Samozrejme, každá smrť je takmer vždy bolestivá, ale v skutočnosti v nej nezomrelo nič skutočné - len naša iluzórna identita. Mnohí, ktorí prešli touto cestou, si neskôr uvedomili, že ňou jednoducho museli prejsť, aby došlo k duchovnému prebudeniu, pretože je to nevyhnutná súčasť procesu prebudenia a transformácie. Smrti starého Ja a zrodenia toho pravého, autentického Ja. Chcete sa dozvedieť viac o tom, ako rozoznať temnú noc,duše, čo jej prechádza, ako vyzerajú jej jednotlivé fázy, ale aj o tom, ako nimi bezpečne prejsť a vyjsť z nich silnejší, múdrejší a skúsenejší ako kedykoľvek predtým, so skutočným zmyslom života, ktorý je viac v súlade s cestou vašej duše? Pokračujte ďalej v čítaní a dozviete sa všetko potrebné...
Čo je temná noc duše?
Pojem temná noc duše sa prvýkrát objavil v básni svätého Jána z Kríža, španielskeho mystika a básnika zo 16. storočia, s názvom "La noche oscura del alma (Temná noc duše)".
Svätý Ján napísal:
"Ak si chce byť človek istý cestou, po ktorej ide, musí zavrieť oči a cestovať v tme."
Myšlienka duchovnej depresie je však súčasťou mnohých rôznych duchovných a náboženských tradícií vrátane budhizmu, kde sa označuje ako "pád do jamy prázdnoty".
Temná noc duše je prevdepodobne jednou z najbolestivejších, najizolujúcejších a najdeštruktívnejších životných skúseností. Zároveň je však aj obrovským skrytým požehnaním...
Ako prvotný proces smrti a znovuzrodenia je temná noc duše obdobím života, v ktorom sme zbavení všetkého, čo je falošné. Z očí sa nám strhávajú závoje ilúzií. Zrazu vidíme krehkosť seba samých, iných ľudí a existencie. A z ničoho nič si začneme klásť veľké otázky, ako napríklad: "Aký je zmysel života?" "Čo sa stane po smrti?" a "Prečo som sa narodil/a?"
Čím viac sa začíname pýtať na svoj život, tým viac klamstiev stretávame. Vidíme lži, ktoré spoločnosť šíri. Vidíme spôsoby, ktorými sme sa stali zranenými a správame sa nefunkčne. A možno si dokonca všimneme pocit prázdnoty, ktorý je vlastný nášmu životu. Niečo nám chýba. Ale čo?
Pre mnohých ľudí je temná noc duše predzvesťou veľkých životných zmien. Môžeme dať výpoveď v práci, opustiť manželstvo a hľadať niečo zmysluplnejšie a v súlade s tým, kým skutočne sme. Pre niektorých je temná noc výzvou na začatie duchovnej cesty k osvieteniu a opätovnému spojeniu s dušou.
Depresia verzus temná noc duše
Depresia a temná noc duše sa určite môžu prekrývať, ale nie sú to synonymá. Niekto, kto prechádza temnou nocou duše, môže mať depresiu a naopak - ale nie nevyhnutne.
Na jednej strane depresia poruchou duševného zdravia, zatiaľ čo temná noc duše je duchovná opustenosť.
Hoci depresia má mnoho spoločných znakov s prežívaním temnej noci duše, často sa dá liečiť a niekedy aj vyliečiť liekmi, kognitívno-behaviorálnou terapiou (KBT), praktikami všímavosti (bytia vo vedomej prítomnosti), zmenou životného štýlu atď.
Temná noc duše je viac lokalizovaná na pocit úzkosti a dezorientácie v našom vzťahu k väčšiemu zmyslu života a k Stvoriteľovi, ovplyvňuje náš pohľad na svet, presvedčenie, perspektívu, zvyky, myšlienky a vzťahy. Prebúdza človeka k životu...
Avšak hoci temná noc duše nie je to isté ako bežná depresia, možno ju považovať za akúsi duchovnú depresiu. Ale zatiaľ čo depresia je psychologická/neurologická/biologická, temná noc predznamenáva hlboko zakorenené zmeny, ktoré v nás prebiehajú a sú známe ako duchovná tranasformácia.
Jedným z najväčších rozdielov medzi depresiou temnej noci duše a bežnou depresiou je teda taký, že temná noc je predovšetkým duchovnou a existenciálnou formou krízy, ktorú nemožno liečiť ani vyliečiť terapiou alebo psychiatriou.
Preto tí, ktorí prechádzajú temnou nocou, môžu často pociťovať narastajúci pocit beznádeje, nepokoja a zúfalstva, keď zisťujú, že nás nemôže zachrániť nikto iný ako my sami /verte mi, je to veľmi intenzívny pocit/. To v nás nevyhnutne vyvoláva pocit ešte väčšej osamelosti, frustrácie a zmätku zo sveta a zo seba samých...
Intenzívne si uvedomujeme, aké to je prežívať úplnú psychickú a duchovnú opustenosť, a hoci sa tento pocit zdá nekonečný, na konci tunela je svetlo, ak len viete, kam sa pozrieť.
Ak máte podozrenie, že trpíte depresiou, vyhľadajte pomoc odborníka. Ak hľadáte návod, ako prekonať temnú noc duše, čítajte ďalej...
Keď ľudia prvýkrát vstúpia do tohto temného obdobia života, často majú veľa otázok. Môže byť pre niekoho až desivé, keď zistí, že stráca záujem o to, čo si kedysi vážil, a jeho život sa obracia naruby. Vzhľadom na svoj destabilizujúci vplyv na náš život je temná noc synonymom tzv. "duchovnej pohotovosti".
Z utrpenia vzišli tie najsilnejšie duše, najmocnejšie postavy sú poznačené jazvami. ~ Khalil Gibran
Tu je niekoľko často kladených otázok, ktoré by vám mohli pomôcť trochu upokojiť vašu myseľ:
Ako vyzerá temná noc duše?
Väčšina ľudí, ktorí prechádzajú temnou nocou duše, pociťuje pocit osamelosti, izolácie, úzkosti a depresie. Je bežné, že túžia po samote a tichom/útulnom prostredí. Zatiaľ čo niektorí opisujú tento zážitok ako smrť a znovuzrodenie, iní ho opisujú ako pocit rozpadu alebo pádu do prázdna.
Ako dlho môže trvať temná noc duše?
Temná noc duše je zážitok, ktorý je pre každého jedinečný (hoci má mnoho spoločných charakteristík). U jedného človeka môže trvať niekoľko mesiacov, u iných môže trvať rok alebo mnoho rokov. Najdôležitejšie je, aby ste pochopili, že ide o dočasnú skúsenosť a mnohí ľudia sa môžu stotožniť s tým, čo prežívate. Nie ste sami, hoci sa tak môžete cítiť.
Ak by som mala pridať svoj osobný zažitok s temnou nocou duše, ktorá sa u mňa naplno spustila v roku 2016, bol to vskutku intenzívny a veľmi pohlcujúci pocit bolesti, smútku a depresie. Pocit, akoby vás opustil celý vesmír, nielen rodina a priatelia, hlboký a zdrvujúci pocit prázdnoty v kombinácii s bolesťou, ktorá bola tak intenzívna, že som sa občas ocitla v tom, že ležím niekoľko hodín na tráve medzi levanduľami pred kaplnkou Márie Magdalény /v tomto období som pracovala a žila dva roky v Glastonbury, mieste srdcovej čakry Zeme/.
Úplne som strácala pojem o čase a mieste, bolo to doslova o prežití. Tá bolesť v srdci bola až tak neúnosná, že som sa chcela rozbehnúť a utiecť niekam /sama pred sebou/, no zároveň si uvedomujete, že nemôžete utiecť sami pred sebou. Máte chuť kričať, vyjadriť tú bolesť zvnútra... až v istom momente, keď už to bolo neúnosné, bolesť jednoducho vypla. Dosiahla som svoje dno, dno svojich emócii. Už nebolo kam ďalej padať... a to bol presne ten moment, kedy som to všetko nechala odísť, kedy všetko vo mne stíchlo, odovzdala som sa prúdu vesmíru, aby som prežila. A vesmír ma podržal...
Čo je cieľom temnej noci duše?
Na túto otázku sa dá odpovedať mnohými spôsobmi, ale v prvom rade je nevyhnutné pochopiť, že temná noc duše je prirodzený a organický proces. Tak ako stromy na jeseň/zimu prechádzajú obdobím, keď strácajú listy, tak aj my ľudia (obrazne povedané).
Všetci prechádzame cyklami smrti a znovuzrodenia; obdobiami, keď sme plní života a energie, a potom obdobiami, keď potrebujeme spomaliť a ísť viac do seba. Temná noc duše nám pomáha zastaviť sa a naladiť sa na svoje vnútro. Je to proces, ktorý ide ruka v ruke s procesom duchovného prebudenia a hľadania nášho skutočného životného cieľa v súlade s cestou duše...
Čo sa deje po temnej noci duše?
Dobrá otázka! Predstavte si temnú noc duše ako vstup do predĺženého zimného obdobia. Čo prichádza po zime? Jar! Po temnej noci duše sa z nej vynárame osviežení, obnovení a pripravení kráčať po svojich skutočných životných cestách. Počas obdobia temnej noci duše sme získali jasnosť, múdrosť, jemnosť a schopnosť naladiť sa na seba. Tieto vlastnosti následne vnášame aj do svojho života. Je celkom bežné, že po temnej noci duše začíname veľké projekty, uskutočňujeme silné životné zmeny a objavujeme svoje novoobjavené dary. Je to požehnanie v prestrojení...
V určitom okamihu väčšina z nás sa stretne s fenoménom známym ako temná noc duše.
Hoci sa pred ňou snažíme utiecť, stále je tu, medzi nami. Hoci sa ju snažíme zakryť a udusiť, stále je tu, medzi nami. Hoci sa snažíme nasadiť šťastnú, usmievavú tvár a predstierať, že je to preč, stále je tu, medzi nami.
Niektorí zvyknú hľadať úľavu v náboženských myšlienkách, iní hľadajú úľavu v duchovnej filozofii alebo psychológii, a další hľadajú úľavu v závislostiach či v otupujúcich vonkajších aktivitách.
Pravdou je, že hoci sa všetci rodíme s dušou, nie všetci ju vieme naplno vteliť a integrovať do svojej ľudskej skúsenosti. Skutočnosť je taká, že v našom modernom svete žijeme skôr egocentricky než duchovne.
Mystici, svätci a šamani v priebehu dejín označovali tento egocentrický ľudský boj rôznymi spôsobmi. Jedno však mali všetci spoločné - mali tendenciu poukazovať na to, že všetci potrebujeme vedome rásť do svojho Božského potenciálu. To je predsa cieľom nášho vtelenia, našej pozemskej inkarnácie.
Jedným z týchto ľudí bol, ako som už spomínala vyššie, svätý Ján z Kríža, španielsky mních, ktorý na základe vlastnej mystickej skúsenosti vytvoril pojem "temná noc duše" ("Noche Oscura" - názov jednej z jeho básní).
V súčasnosti sa pojem temná noc duše začal používať v oveľa širšom zmysle. Kedysi bol tento pojem vyhradený pre ľudí, ktorí aktívne prechádzajú duchovným prebudením, dnes sa ním ľahko označuje čokoľvek od niekoľkých zlých dní za sebou, obdobie depresie až po smrť milovanej osoby.
Poznámka: Ak po prečítaní tohto príspevku cítite potrebu ponoriť sa hlbšie do tejto témy s jemným vedením, odporúčam vám pozrieť si môj online program PRÁCA S TIEŇMI, ktorý je úžasne podporným spôsobom, ako nájsť ďalšie smerovanie, uvoľnenie a následné uzdravenie. Podrobnejšie info o programe >>
Práca s tieňmi môže byť veľkou súčasťou liečenia temnej noci duše. Keď človek prechádza temnou nocou duše, často sa stretáva so svojimi najhlbšími obavami, traumami a potlačenými emocionálnymi skúsenosťami. Práca s tieňmi mu môže pomôcť identifikovať tieto skryté aspekty svojej osobnosti a integrovať ich do svojho života.
Proces práce s tieňmi môže byť pre človeka v temnej noci duše dôležitý, pretože mu umožňuje prejsť skrz temnotu a objaviť svetlo v sebe. Aktívne skúmanie svojich tieňových aspektov môže pomôcť jednotlivcovi pochopiť, prečo prechádza temnou nocou duše, a pritom mu poskytnúť nástroje na zvládnutie tejto skúsenosti a postupnú obnovu...
7 znamení, ktoré predznamenávajú temnú noc duše
Temná noc duše je teda obdobie úplného duchovného spustnutia, odlúčenia a prázdnoty, v ktorom sa človek cíti úplne oddelený od toho Božského.
Tí, ktorí zažívajú temnú noc, sa cítia úplne stratení, beznádejní a pohltení melanchóliou.
Temnú noc duše možno prirovnať k ťažkej duchovnej depresii. Tradične sa temná noc duše vzťahuje na skúsenosť straty kontaktu s Bohom/Stvoriteľom a ponorenie sa do priepasti bezbožnej Prázdnoty.
Moderné chápanie prežívania temnej noci duše však nie je výlučne náboženské, ale často môže znamenať stratu akéhokoľvek zmyslu života, pocit straty kontaktu s Božstvom, pocit, že nás život zradil alebo opustil, a že nemáme pevnú alebo stabilnú pôdu pod nohami.
Medzi najťažšie otázky, ktoré si v tomto období kladieme, patrí napríklad: "Prečo žijem?" "Prečo dobrí ľudia trpia?" "Čo je pravda?" "Existuje Boh alebo posmrtný život?" a "Aký zmysel má žiť?".
"Som les a noc temných stromov, ale kto sa nebojí mojej temnoty, nájde brehy plné ruží pod mojimi cyprusmi. ~ Friedrich Nietzsche, Tak prehovoril Zarathustra
Koniec koncov, príznaky temnej noci duše sa od depresie až tak veľmi nelíšia...
Tu je 7 "znamení", že možno prechádzate temnou nocou duše:
Pociťujete hlboký smútok, ktorý často hraničí so zúfalstvom (tento smútok je často vyvolaný stavom vášho života, ľudstva a/alebo sveta ako celku)
Máte akútny pocit nehodnosti
Máte neustály pocit, že ste stratení alebo "odsúdení" na život plný utrpenia alebo prázdnoty
Máte bolestný pocit bezmocnosti a beznádeje
Vaša vôľa a sebaovládanie sú oslabené, čo vám sťažuje konanie
Chýba vám záujem a nenachádzate radosť z vecí, ktoré vás kedysi nadchýnali či vzrušovali
Túžite po strate niečoho nehmotného; túžite po vzdialenom mieste alebo po opätovnom "návrate domov"
Konečný rozdiel medzi bežnou depresiou a depresiou temnej noci duše spočíva v tom, že bežná depresia je zvyčajne zameraná na seba, zatiaľ čo depresia temnej noci duše má filozofickú povahu a sprevádzajú ju existenciálne úvahy typu "Prečo som tu?" a "Aký je môj cieľ?".
Taktiež, keď sa depresia skončí, vo vašom živote sa veľa nezmení, pokiaľ ide o vaše presvedčenie, hodnoty a zvyky. Keď sa však skončí temná noc duše, všetko vo vašom živote sa zmení, tramsformuje a život sa opäť stane zázračným.
Prečo je utrpenie občas nevyhnutné
" Moja túžba žiť je tak intenzívna ako vždy, a hoci mám zlomené srdce, srdce sú stvorené na to, aby boli zlomené: preto Boh posiela na svet smútok... Teraz mi moje utrpenie pripadá ako sviatosť, ktorá posväcuje tých, ktorých sa dotkne... Akýkoľvek materializmus v živote hrubne dušu." ~ Oscar Wilde "Listy"
Poľský psychológ Kazimierz Dąbrowski kedysi zaviedol termín pozitívna dezintegrácia, ktorý považuje napätie a úzkosť za nevyhnutné v procese duchovného a psychologického dozrievania.
Inými slovami, práve toto "trenie" v nás spôsobuje, že zrkadlo našej duše je dostatočne vyleštené, aby sme mohli zazrieť svoju pravú podstatu.
Často počúvam ľudí hovoriť o temnej noci ako o nejakom probléme, ktorý musia "napraviť", alebo o niečom, čím "si kedysi dávno prešli a čo sa už, vďaka Bohu, skončilo".
Ale to, čo títo ľudia považovali za temnú noc, mohol byť len záblesk temnoty v ich vnútri, najmä keď o tom hovoria egoisticky, akoby to bol odznak cti.
Skutočná temná noc duše na vás zanechá dlhodobý vplyv - úplne vás zmení...
Keď vyjdete z temnej noci duše, zistíte, že vám vždy niečo odoberie (k lepšiemu), napríklad vaše presvedčenie, vaše vnímanie, váš doterajší zmysel života alebo vo vzácnych prípadoch aj vašu identifikáciu s egom.
Metafyzik Ananda Coomaraswamy to vyjadril takto:
"Žiadna bytosť nemôže dosiahnuť vyšší stupeň prirodzenosti bez toho, aby prestala existovať."
Videli ste niekedy motýľa, ktorý sa začína vynárať zo svojho kokónu? Musí bojovať, aby si posilnil krídla. Ak niekto vyslobodí motýľa z kukly predčasne, nebude schopný lietať, pretože nenastane jeho rozhodujúca fáza kalenia.
To isté platí aj pre stromy. Stromy potrebujú vietor, aby si vybudovali štrukturálnu pevnosť, ktorá im umožní udržať sa vo vzpriamenej polohe.
Vaša temná noc duše je váš vietor, váš kokón; je to smrť ega, ktoré vám bránilo stelesniť svoju dušu. Ak sa budete snažiť vyhnúť ťažkej práci, ako to povedal Ananda, "prestať existovať" alebo rozbiť svoje staré obmedzujúce štruktúry, nebudete mať to, čo je potrebné na to, aby ste skutočne stelesnili svoju základnú prirodzenosť.
Aký je zmysel života?
Tu je ďalšia ústredná otázka a obava, ktorá sa počas našej temnej noci duše objavuje znova a znova.
Aký je zmysel života? Takáto otázka na nás dolieha ako olovo a neustále nás utláča. Každý deň môžeme posadnuto hľadať odpoveď, ale s najväčším zdesením zisťujeme, že odpovede na takúto otázku sú také rozsiahle ako vlny oceánu.
Niektorí ľudia nám hovoria, že "zmyslom je slúžiť Bohu", iní nám hovoria, že "zmyslom je niečo zmeniť", a ďalší nám hovoria, že "zmysel neexistuje: zmysel si vytvárate sami".
Toto sú len tri zo stoviek, a možno dokonca tisícok možných odpovedí. Čo máme teda, robiť?
Kto má pravdu, kto sa mýli... existuje nejaká "správna" alebo "nesprávna" odpoveď?
Kráčame po jednej ceste a hneď sme nespokojní, rozčarovaní a odpudzovaní tým, čo sme objavili. Potom kráčame inou cestou a história sa opakuje znova a znova, až kým si s hrôzou neuvedomíme: "Každá cesta je pre mňa bezvýznamná." Zrútime sa v smútku a zúfalstve a opäť skončíme na začiatku.
Takýto cyklus sa počas temnej noci duše opakuje stále dokola, až sa to môže podobať na muky. Viem to, pretože som to na vlastnej koži sama zažila. Zvláštne je, že hoci sa dostaneme do bodu úplného zúfalstva, stále si uchovávame iskierku nádeje, že sledovanie tej istej cesty znova a znova a znova nás jedného dňa nejako privedie k hlboko uspokojujúcemu zmyslu.
Zdá sa, že si myslíme, že myseľ je riešením našich problémov; že využívanie mysle nás oslobodí z pôvodného väzenia vytvoreného mysľou, ktorá cíti potrebu všetko kvantifikovať, merať a definovať.
Čo však väčšina z nás nerobí, je to, že sa nepýtame na skutočné otázky, ktoré si kladieme a na ktoré hľadáme odpovede. Skúšali ste sa niekedy pýtať: Prečo musí mať život zmysel? Namiesto otázky: Aký je zmysel života?
Šťastie nie je to alebo ono, šťastie jednoducho JE.
Moja odpoveď každému, kto zažíva temnú noc duše, je, že hoci sa môžete cítiť prekliati, v skutočnosti ste požehnaní. Znie to absurdne, dokonca urážlivo, ale je to pravda. Predtým, ako môže dôjsť k akémukoľvek skutočnému rastu alebo uzdraveniu, musí prebehnúť proces deštrukcie a úplného zničenia všetkého, o čom ste si mysleli, že vám prinesie šťastie.
Väčšina ľudí, ktorí prežívajú temnú noc duše, si to plno uvedomuje: že ich už nič nerobí šťastnými; ani telesné, ani sexuálne, ani citové, ani materiálne, ani politické, ani sociálne, dokonca ani duchovné. A to je začiatok očistného procesu...
Podmienky verzus realita
Od narodenia sme nesutále podmieňovaní rodinou, školo či spoločnosťou, že peniaze vás urobia šťastnými, sexi/bohatý partner vás urobí šťastnými, vysoké IQ vás urobí šťastnými, veľký dom vás urobí šťastnými, prosperujúca kariéra vás urobí šťastnými, dokonalý život vás urobí šťastnými.
Ale to všetko je lož, pretože kedykoľvek sa usilujete o šťastie, okamžite strácate kontakt so skutočnosťou, že šťastie je už tu, práve teraz, v tejto sekunde, bez toho, aby ste museli čokoľvek robiť alebo sa na čokoľvek pýtať. Šťastie jednoducho JE.
Znie to ako tá najsmiešnejšia vec, akú ste kedy počuli, a predsa v hĺbke duše možno cítite pravdu. Ak je to tak, prvá vrstva vašej ilúzie bola odlúpnutá; aké požehnanie!
Požehnanie v prestrojení
V skutočnosti je úplne desivé, keď sa vám spod nôh vytrhne zem, a presne to zažívame počas temnej noci duše. A predsa je táto skúsenosť pre nás najväčším učiteľom zo všetkých, pretože nám osvetľuje, čo je krehké, pominuteľné a podlieha zmenám, rastu a rozkladu.
Následne v nás zostane pocit veľkej vnútornej prázdnoty, ale v tejto prázdnote nakoniec uvidíme to, čo nikdy nemôže prísť, odísť, zmeniť sa ani zomrieť, a to je pravda o tom, kto sme: čistá, pokojná a blažená vedomá podstata.
Myseľ vždy horúčkovito hľadá
Myseľ je produktom nášho evolučného vývoja: chráni nás a štruktúruje našu existenciu a vďaka nej môžeme zažívať krásu života.
Aby sme však počas našich temných nocí mohli skutočne dospieť k nejakému záveru, musíme pochopiť, že myseľ je obmedzená, úzka a konečná - a teda aj naše uvažovanie.
Prečo musí existovať iný "zmysel" života než skúsenosť bytia nažive v celej jeho fascinujúcej a šokujúcej rozmanitosti? Prečo sa musíme o niečo "usilovať" alebo niečo "nachádzať" namiesto toho, aby sme jednoducho prežívali každý okamih naplno a úplne v jednoduchosti Bytia?
Preto hovorím, že šťastie nie je to alebo ono, šťastie JE.
Čo presne hľadáme, keď chceme odpovedať na otázku: "Aký je zmysel života?". Chceme uspokojivú odpoveď, ktorá osloví myseľ a "DÁ" nám šťastie.
Ale šťastie sa nedá dať, pretože šťastie JE. Možno to všetko znie ako efektná rétorika, ale odporúčam vám, aby ste to nechali vstrebať a naozaj sa tým viac zaoberali.
Temná noc duše a proces duchovného prebudenia
Ako ľudia sa vyhýbame vyhliadke na zmenu a bránime sa jej, pretože je to neznáme územie. Preto sa jej bojíme. Z tohto dôvodu potrebujeme duchovné prebudenie.
Existujú tri spôsoby, ako môže dôjsť k Duchovnému prebudeniu:
Prvým je z rúk múdrych duchovných učiteľov, druhým prostredníctvom duchovného pohonu duševne zrelých ľudí a tretím je spontánne v dôsledku životnej skúsenosti.
Spontánne prebudenia prichádzajú rôznymi spôsobmi: nevyliečiteľná diagnóza, staroba, zážitok blízky smrti, fyzická nehoda, strata milovanej osoby, bolestivý rozchod, rozpad domova alebo vlasti, samovražedná depresia alebo úplná strata náboženskej viery.
Temná noc duše je predzvesťou, znamením zmeny. Dáva nám najavo, že nemôžeme ďalej žiť tak, ako sme žili doteraz. Neexistuje žiadny rast, žiadne prebudenie v živote, k životu, bez toho, aby sme najprv nevideli a nepriznali si svoje existujúce sklamanie.
Priznať si sklamanie znamená uvedomiť si hlboko zakorenený pocit "neúplnosti", ktorý v sebe všetci nosíme; znamená to uvedomiť si, že v našom živote niečo zúfalo chýba.
Tí, ktorí zažili alebo práve zažívajú temnú noc duše, vedia, že niečo veľmi zásadné na základnej úrovni je v ich živote rozostrené alebo úplne chýba.
Tí, ktorí prežívajú temnú noc duše, budú cítiť, že v ich živote je možné oveľa viac, aj keď presne nevedia, čo to "oveľa viac" je.
Stratený a nájdený raj
Jedným z bežných dôvodov, prečo sa temné noci duše objavujú a predlžujú, sú mystické zážitky alebo krátke záblesky toho Božského, ktoré duchovní učitelia často označujú ako "milosť" alebo samádhi.
Čoskoro potom človek tento zážitok "stratí" a opäť sa ponorí do nešťastia. Nazýva sa to "haló efekt", "následná žiara" alebo to, o čom súfijci hovoria ako o "vytriezvení zo spojenia".
Prečo dochádza k "haló efektu"? Dochádza k nemu kvôli ostrému kontrastu medzi znovuobjaveným Božským Ja a návratom k svojmu odpojenému a utrápenému egu.
Pre duchovne zrelého človeka aureolový efekt pripravuje pôdu pre budúce stretnutie s transcendentnom, s Božstvom.
U menej pripraveného hľadajúceho však záblesk Božského vzbudzuje ešte väčšie utrpenie, pretože sa znovu objavujú staré zvyky, posadnutosti, myšlienky a správanie. Teraz si takýto človek uvedomuje, že má pred sebou dlhú, zložitú a náročnú úlohu očisty a premeny.
V duchovnej alchýmii existuje pre túto skúsenosť slovo solutio; vloženie všetkých ťažkých vecí do vôd reflexie (vašich myšlienok, návykov atď.), kde sa rozpustia a rozpadnú, ukážu sa, aké sú, a dajú vám príležitosť na nový začiatok.
Poďme sa teraz pozrieť bližšie na jednotilvé fázy temnej noci duše...
Fázy temnej noci duše
Fáza 1: Veľké narušenie alebo spúšťacia udalosť (udalosti)
Temná noc duše sa často začína nejakým spúšťačom alebo narušením, na ktoré nie ste nejakým spôsobom pripravení. Toto štádium sa označuje aj ako "horská dráha" a môžeme ho opísať ako existenciálnu krízu spôsobenú intenzívnou bolesťou spôsobenou vonkajším narušením, nad ktorým nemáme kontrolu. Môže to byť okrem iného smrť blízkej osoby, extrémna chudoba alebo náhla choroba, zrada, nespravodlivosť, zneužívanie, strata zamestnania a podobne.
Fáza 2: Strata orientácie a nádeje
Po počiatočnom spúšťacom momente, keď nastane temná noc duše, prichádza aj zúfalstvo a beznádej. Počas tohto štádia môžete mať pocit, že život, a konkrétne život, ktorý ste žili, už viac nedáva zmysel. Predstavte si cestu temnou nocou ako obrátenú zvonovú krivku - namiesto toho, aby vrcholila vysoko v strede, táto cesta vás vedie dole, dole, do hĺbky, čo nás privádza k ďalšej fáze.
Fáza 3: Úplné dno
Celá temná noc duše nie je jednoduchá, ale na skalnom dne (alebo na dne spomínanej obrátenej zvonovej krivky) sa budete cítiť ako na bode zlomu alebo prahu bolesti. Toto je zvyčajne najtemnejšie obdobie v živote človeka.
V tomto období môžete citovo otupieť, stratiť priateľov a rodinu, izolovať sa a/alebo otupieť prostredníctvom závislostí. Keďže častokrát nás v tejto fáze opúšťa rodina a priatelia, táto fáza sa mení na najtemnejšie hodiny nášho života, no zároveň nám dá cennú lekciu, ak sme otvorení ju prijať.
Fáza 4: Prebudenie do Pravdy
Na druhej strane dna je svetlo - a na návrat k pocitu celistvosti je potrebné neustále stúpať po zvonovej krivke hore, ktorú sme v tomto prípade použili ako názorný symbol cesty duše. Po najtemnejších hodinách sa začíname postupne prebúdzať do pravdy, čo však taktiež nebude úplne ľahké.
Toto štádium môže zahŕňať fyzické príznaky stresu, ako sú bolesti hlavy, nevoľnosť či bolesti celého tela, a dokonca aj psychické a emocionálne prejavy. V tejto fáze má jedinec možnosť ísť hlboko do seba, pretože je to vnútorná cesta späť k Zdroju. Konečne sme pripravení čeliť tomu, 'čo je', namiesto toho, aby sme pred tým utekali, a prebúdzame sa k väčšiemu zmyslu svojho života a toho všetkého.
Vo všeobecnosti povedané, temná noc duše zvýrazní to, čo potrebujeme uvoľniť alebo inak transformovať.
Fáza 5: Duchovné štúdium
S novonadobudnutým poznaním seba samého a svojho cieľa potom začína piata fáza duchovného štúdia a dosahovania rovnováhy. Po tom, ako sme objavili svoj životný cieľ, začíname klásť základy života, ktorý sme sem prišli skutočne žiť.
V tomto období sa môžeme stať viac otvorenejšími a zvedavejšími v otázkach spirituality a byť priťahovaní k duchovným učiteľom a sprievodcom, a pomaly, ale isto sa začínať správať ako Tvorca svojej reality a začať si budovať život, po akom skutočne túžime.
Fáza 6: Autentický život
A nakoniec, keď sa naša temná noc duše blíži ku koncu, objavíme pocit hlbokého vnútorného pokoja, pochopenia a celistvosti, ktorý sme predtým pociťovali ako stratený. V tomto momente budete vedieť, že sa nachádzate v poslednej fáze temnej noci duše, keďže už lepšie chápete širší obraz života, lekcie, ktoré ste sa naučili, a rany, ktoré ste si zahojili.
Zmenili ste svoju perspektívu a potom transformujeme bolesť a utrpenie na múdrosť, ktorá nám umožňuje napredovať a byť schopnými prijať ešte viac svetla, o ktoré sa môžeme podeliť so svetom vďaka tomu, že sme prešli touto transformačnou skúsenosťou.
Ako sa dostať z temnej noci duše?
Pokúste sa vnímať temnú noc duše ako príležitosť na svoj rast a vždy pamätajte na to, že nebude trvať večne.
Spýtajte sa sami seba, čo potrebujete, aby ste sa cítili uzemnení, celiství, prepojení, produktívni a zmysluplní - a potom urobte presne to. Ide o to, aby ste si uvedomili, čo potrebujete, a postarali sa o seba čo najlepšie. Starostlivosť o seba je toho obrovskou súčasťou tohto procesu transformácie.
Naučte sa dôverovať svojej intuícii, ako aj duchovnému vedeniu, ktoré dostávate. Kľúčom k úspechu je ochota integrovať lekcie a ísť ďalej s pokojom. Čím viac ste otvorení zmenám, tým je pravdepodobnejšie, že skôr ukončíte temnú noc duše...
Veľmi pomôže aj hľadanie lekcie, ktorú sa vám temná noc snaží dať. V každej temnote sa nachádza diamant a vždy ide o to, aby ste tento diamant v danej situácii hľadali. Niekedy sa diamant prezentuje sám a je ľahko dostupný, no inokedy musíte naozaj kopať veľmi hlboko, aby ste ho uvideli, a konštruovať význam, ktorý si z tejto skúsenosti vezmete.
Čo nerobiť počas temnej noci duše
Nesnažte sa kontrolovať svoju cestu alebo sa jej brániť. Ego a potreba kontroly sú najväčšou prekážkou pri vymanení sa z temnej noci duše. Ak ste človek, ktorý má rád veci pod kontrolou a bojuje so smerom, ktorý vám vesmír predkladá, môže sa stať, že nakoniec budete znova a znova čeliť tým istým situáciám, kým sa nepoučíte a nezosúladíte sa so svojím konečným cieľom.
A na margo toho dodáva, čím väčšie je ego, tým väčšie ťažkosti môžete mať, pretože [veľké egá] nedokážu veriť tomu, čo prináša vesmír, a nedôverujú ničomu mimo seba.
Taktiež je veľmi dôležité, aby ste v tomto období neutekali sami pred sebou. Je potrebné zmeniť priority. Niektorí ľudia sa snažia utiecť pred svojou temnotou, ale v skutočnosti nemôžete utiecť sami pred sebou. Týmto len zbytočne predĺžite svoje utrpenie a bolesť...
Niektorí ľudia sa snažia utiecť pred svojou temnotou, ale v skutočnosti nemôžete utiecť sami pred sebou. A vyviňte všetko úsilie na to, aby ste počas tohto procesu neotupeli alebo sa nezačali obracať k starým vzorcom závislosti, ako je sex, návykové látky, prejedanie sa, nadmerné míňanie atď., pretože temná noc duše vás nabáda, aby ste sa pozreli na všetky svoje deštruktívne a limitujúce vzorce a správanie, ktoré ich spôsobili, aby ste sa mohli oslobodiť a vstúpiť do zdravšej verzie svojho najvyššieho vibračného Ja.
Neutekajte pred bolesťou. Dovoľte jej vyjadriť sa, precíťte ju, vedzte, že nebude trvať večne. Neobchádzajte duchovne svoje pocity - uistite sa, že cítite všetky prichádzajúce emócie.
Čo robiť, keď sa temná noc duše skončí
Dobrou správou je, že keď dosiahnete úsvit svojej temnej noci, čo robiť ďalej, bude pre vás pravdepodobne zrejmé. V skutočnosti, keďže podstatou tohto obdobia je prebudiť vás k vášmu skutočnému cieľu, otázka, čo robiť, je presne to, o čo ide.
Druhou stranou temnej noci duše je autentické vyrovnanie, uvedomenie, vnútorný pokoj a život založený na srdci, ktorý umožňuje skutočné šťastie. Mnohí vstupujú v tomto momente do svojho skutočného cieľa a žijú s väčším zmyslom a radosťou, a ich život sa stáva bohatším a obohacujúcim zážitkom.
Aby sme to všetko zhrnuli...
Temná noc duše je doslova najtemnejším bodom na duchovnej ceste, ale buďte si istí, že nikdy nebude zbytočná. Ako raz povedala priekopníčka psychiatrie Elisabeth Kübler-Ross: "Najkrajší ľudia, ktorých poznáme, sú tí, ktorí poznali porážku, utrpenie, boj, stratu a našli cestu z týchto hlbín." A hoci sa nám niekedy môže zdať, že hlbiny temnoty sú veľmi náročné a pohlcujúce na preplávanie, vedzte, že na druhej strane vás čaká naplnie a celistvosť...
Nájdenie slobody prostredníctvom očisty
Riešením vlastného utrpenia a odpojenia od božskej sféry môže byť akákoľvek metóda odrezania, vyradenia, rozpadu a vyčistenia starých častí vášho života, aby ste mohli začať odznova.
Temná noc je v podstate proces zbavovania sa starého domova a hľadania toho nového.
Tento proces si pochopiteľne vyžaduje obrovský skok viery do neznáma, ktorý môže prísť pomerne náhle a desivo rýchlo.
Ak si myslíte, že možno práve vy prechádzate touto cestou, je dôležité pochopiť, že mnohí z nás boli tam, kde ste vy. Mnohí ľudia sa tam stále nachádzajú...
Neexistuje žiadna mapa, je tu len blikajúca žiara vašej duše, ktorá vám osvetľuje cestu.
Dúfam, že vás tento príspevok povzbudí na vašej ceste, dodá vám potrebnú odvahu a podporí, ak podnikáte tento zostup do svojho Podsvetia.
Zažili ste už aj vy svoju temnú noc duše? Ak áno, ako to prebiehalo a ako ste sa s tým vysporiadali? Zazdieľajte v komente...
Tento môj autorský príspevok je k dispozícii zDARma pre všetkých, preto ak sa vám páčil, prípadne vás inšpiroval a radi by ste prispeli do kolesa Dharmy, môžete ma symbolicky POZVAŤ NA KÁVU ⤵️
S Láskou,
Ak túžite pomôcť s objavením svojho poslania na Zemi, prečo ste sa rozhodli inkarnovať práve v tomto čase, aké dary si sebou nesiete, aké lekcie ste sa rozhodli v tomto živote riešiť, objednajte si svoju online konzultáciu pod názvom KARMICKÁ ASTROLÓGIA & CESTA DUŠE. Podrobné info nájdete v časti >> ONLINE SLUŽBY.