1. EMOCIONÁLNE ZRANENIA

Týkajú sa nedostatku emočnej podpory, bezpečia a porozumenia.

​

Podrobný popis

Vznikajú, keď dieťa nedostáva dostatok lásky, pozornosti, empatie alebo emocionálneho bezpečia. Jeho pocity sú odmietané, zosmiešňované, zľahčované alebo trestané. Dieťa tak nemá priestor prejaviť svoje emócie prirodzene – učí sa, že jeho vnútorný svet „nie je dôležitý“ alebo „je príliš“.

 

Patria sem:

• emocionálne zanedbávanie

• nepochopenie a odmietanie pocitov

• potláčanie emócií (napr. „neplač“, „nerob scény“)

• nedostatok lásky a pozornosti

• podmienená láska („budem ťa mať rád iba keď…“)

• hyperkritickosť rodičov

• zákaz byť autentický / byť „príliš citlivý“

• pocit, že musím byť silný/silná stále

• emočné výbuchy v rodine, strach vyjadriť sa

​

Príznaky v dospelosti

• prehnaná citlivosť na kritiku

• neschopnosť pomenovať vlastné emócie

• pocit, že „moje pocity sú problém“

• emocionálna uzavretosť alebo naopak impulzivita

• problémy s reguláciou emócií (výbuchy alebo odpojenie)

• strach byť autentický

• pocity prázdnoty, nevypočutosti

• neustály hlad po potvrdzovaní lásky

 

Vzorce správania

• people-pleasing (ustupovanie, prehnaná snaha vyhovieť)

• potláčanie potrieb, aby „bol pokoj“

• emocionálne závislé vzťahy

• záchvatovité ventilovanie nahromadených pocitov

• vyhýbanie sa konfliktom za každú cenu

• útek do práce, výkonu alebo duchovna (ako obrana pred cítením)

 

2. VZŤAHOVÉ A PRIPÚTAVACIE ZRANENIA

Koreňom sú dlhodobé narušené vzťahy s primárnymi osobami.

​

Podrobný popis

Tieto zranenia vznikajú, keď primárna osoba (rodič/opatrovateľ) nie je stabilne prítomná – emocionálne alebo fyzicky. Dieťa nevie, kedy dostane blízkosť, lásku alebo podporu. Výsledkom je neistý štýl pripútanosti.

 

Patria sem:

• neistá, úzkostná, vyhýbavá alebo dezorganizovaná väzba

• rodič, ktorý bol fyzicky/neemocionálne neprítomný

• rodič s depresiou, úzkosťou, závislosťou

• prenášanie rodičovských rolí na dieťa (parentifikácia)

• pocit, že dieťa musí utešovať dospelých

• nestálosť, chaotické prostredie

• strach z opustenia

• strach z blízkosti

​

Príznaky v dospelosti

• silná úzkosť vo vzťahoch

• strach z opustenia alebo zrady

• nadmerná žiarlivosť

• nedôvera k partnerom

• neschopnosť byť sám/sama

• naopak: extrémna nezávislosť („nepotrebujem nikoho“)

• idealizácia partnerov alebo náhle odrezanie kontaktu

 

Vzorce správania

• lipnutie, kontrolovanie alebo emocionálne testovanie partnera

• vyhýbanie sa záväzkom

• rýchle pripútanie sa k nesprávnym ľuďom

• hľadanie „dokonalého“ partnera, ktorého nemožno nájsť

• opakované vzťahy s emocionálne nedostupnými ľuďmi

• potreba utešiť, zachrániť alebo „napraviť“ partnera

 

3. IDENTITNÉ A SEBAHODNOTIACE ZRANENIA

Nedostatok podpory v budovaní zdravého sebavedomia.

​

Podrobný popis

Vznikajú, keď dieťaťu chýba uznanie jeho hodnoty, individuality a jedinečnosti. Dieťa je kritizované, porovnávané, ponižované alebo vedené k tomu, že nie je dosť dobré. Z toho sa rodí pocit hanby a nízkej hodnoty.

 

Patria sem:

• nízke sebavedomie

• pocit „nie som dosť“

• hanba a stud

• pocit, že musím o lásku bojovať

• perfekcionizmus ako obranný mechanizmus

• porovnávanie sa

• kritika vzhľadu, osobnosti alebo záujmov

• pocit, že nemám právo zaberať miesto

​

Príznaky v dospelosti

• nízke sebavedomie

• vnútorný kritik (neustále sebaposudzovanie)

• perfekcionizmus

• strach z chýb

• pocit, že musím „dokazovať svoju hodnotu“

• neschopnosť prijať pochvalu

• pocit nehodnosti lásky, úspechu či hojnosti

 

Vzorce správania

• workoholizmus, prepracovanosť

• neustále porovnávanie sa s inými

• sabotáž vlastných úspechov

• vyberanie si partnerov, ktorí nás znižujú

• snaha dokázať sa rodičom aj v dospelosti

• podceňovanie vlastných potrieb a hraníc

 

4. ZRANENIA SPOJENÉ S HRANICAMI A BEZPEČÍM

Vznikajú pri nedostatku rešpektu k osobným hraniciam.

​

Podrobný popis

Keď sú hranice dieťaťa ignorované alebo porušované, učí sa, že jeho telo, čas ani potreby nie sú dôležité. Tieto zranenia vedú k neschopnosti identifikovať alebo udržiavať zdravé hranice.

 

Patria sem:

• narušené osobné hranice (fyzické/emocionálne)

• ignorovanie potrieb dieťaťa

• nútenie do aktivít, rolí, výkonu

• nerešpektovanie súkromia

• nepredvídateľné tresty a správanie dospelých

• dieťa sa musí prispôsobovať náladám rodičov

• pocit, že nemám právo povedať „nie“

​

Príznaky v dospelosti

• pocit, že „nemám právo povedať nie“

• strach z toho, že sklamem druhých

• ľudia ma berú ako samozrejmosť

• chronické vyčerpanie

• ťažké rozhodovanie

• prehnaná zodpovednosť

• pocit viny za vlastné potreby

 

Vzorce správania

• toxické vzťahy a cykly zneužívania

• nedostatočné stanovenie hraníc alebo extrémne tvrdé hranice

• preberanie problémov iných / „záchranárstvo“

• vyhorenie

• nevedomé priťahovanie manipulatívnych ľudí

• žitie v hypervigilancii (neustálom napätí)

 

5. TRAUMATICKÉ A STRESOVÉ ZRANENIA

Ide o zážitky, ktoré prekročili schopnosť dieťaťa to spracovať.

​

Podrobný popis

Obsahujú silné, pre dieťa neúnosné zážitky, ktoré zostali v tele aj nervovom systéme nezregulované. Ide o fyzické, emočné alebo sexuálne zneužívanie, zanedbávanie, násilie či chronický stres.

​

Patria sem:

• fyzické zneužívanie

• sexuálne zneužívanie

• emočné zneužívanie

• fyzické tresty a zastrašovanie

• domáce násilie (aj keď „len“ bolo svedkom)

• chronický stres v rodine

• náhla strata alebo choroba

• životné zmeny bez podpory

 

Príznaky v dospelosti

• flashbacky, anxiety, panické ataky

• hypervigilancia (neustála ostražitosť)

• psychosomatické ťažkosti

• nespavosť, nočné mory

• problémy s dôverou

• disociácia (odpojenie od pocitov/tela)

• záchvatové emócie (výbuchy, nekontrolovateľný plač)

 

Vzorce správania

• vyhľadávanie kontrolovaných alebo naopak chaotických prostredí

• návykové správanie (pochádza z regulácie emócií)

• závislé alebo toxické vzťahy

• sebasabotáž

• neschopnosť prijať pomoc

• časté preťaženie nervového systému

 

6. RODINNÉ A SYSTÉMOVÉ ZRANENIA

Zranenia prenesené cez rodinné vzorce alebo generácie.

​

Podrobný popis

Detské zranenia ovplyvnené generačnými traumami, rodinnými rolami a nefunkčnými vzorcami. Dieťa nesie zodpovednosť za atmosféru rodiny alebo je zatlačené do role, ktorá nie je primeraná jeho veku.

​

Patria sem:

• rodinné tajomstvá

• trauma predkov

• generačné vzorce (ticho, potláčanie, závislosti)

• tlak na poslušnosť, výkon, reputáciu

• roly v rodine (obetný baránok, hrdina, stratené dieťa, maskot)

• zodpovednosť za rodinnú atmosféru

 

Príznaky v dospelosti

• prevzatie rolí „záchranca“, „hrdina“, „obetný baránok“

• pocit, že musím „držat rodinu pokope“

• neprimeraná vina a hanba

• tlak na výkon, poslušnosť či dokonalosť

• problémy s autoritami

• pocit, že som „iný/á“ alebo oddelený/á od rodiny

 

Vzorce správania

• opakovanie rodinných vzorcov vo vlastnom živote

• preberanie emoc. bremien druhých

• neschopnosť odpútať sa od rodiny

• výber partnerov podobných rodičom

• obetovanie vlastných potrieb pre „pokoj“

• idealizovanie alebo demonizovanie rodičov

 

7. ZRANENIA AUTENTICITY A KREATIVITY

Vznikajú, keď dieťa nemohlo prejaviť, kým skutočne je.

​

Podrobný popis

Tento typ zranenia vzniká, keď dieťa nedostalo priestor na to, aby mohlo prejaviť svoju pravú povahu, spontánnosť, emócie a jedinečnosť.

 

Namiesto podpory vlastnej identity dostávalo signály, že jeho prirodzené prejavy sú „nesprávne“, nevhodné alebo nežiadúce.

 

Dieťa sa naučí skrývať svoje autentické ja a vytvárať si „bezpečné“ alebo „prijateľné“ verzie seba podľa toho, čo svet, rodičia alebo prostredie očakávali. To vedie k vytváraniu tzv. falošného Ja, ktorého úlohou je prežiť, nezraňovať dospelých a vyhnúť sa odmietnutiu či konfliktom.

​

Patria sem:

• potláčanie spontánnosti, tvorivosti, radosti

• nútenie do rolí, ktoré dieťaťu nepatria (tiché, silné, poslušné, vždy dobré)

• kritika alebo výsmech autentických prejavov

• tlak byť dokonalý, dospelý alebo vždy „správny“

• znevažovanie záujmov, talentov alebo individuality

• nedostatok emocionálneho priestoru na vyjadrenie pravého „ja“

• hanba za vlastné pocity, názory, výstrednosť či kreativitu

​

Príznaky v dospelosti

• pocit, že nepoznám sám/samú seba (stratená identita)

• ťažkosti pomenovať svoje potreby, túžby a hranice

• strach byť autentický/á (obava z odmietnutia alebo odsúdenia)

• pocit, že celý život „hrám rolu“

• nízka sebahodnota spojená s obavou „čo si o mne pomyslia“

• kreatívne bloky, obava tvoriť alebo ukázať svoj talent

• pocit prázdnoty, stagnácie, neuvedomovaná frustrácia

• extrémne prispôsobovanie sa – people pleasing

• úzkosť pri predstave, že by som mal/a ukázať svoje skutočné ja

 

Vzorce správania

• život podľa očakávaní druhých, nie podľa svojho vnútra

• potláčanie citov a autentických reakcií

• hľadanie bezpečia vo „falošnej identite“ (dokonalá, silná, tichá, úspešná…)

• vyhýbanie sa kritike, riziku a viditeľnosti

• nedokončovanie projektov zo strachu, že „nebudem dosť dobrý/á“

• vyberanie si partnerov alebo prostredia, kde treba byť prispôsobený/á

• internalizovaná hanba za vlastné potreby, hranice či originalitu

• prehnaná opatrnosť v sebavyjadrení

• neschopnosť uvoľniť sa, byť spontánny/á, hrať sa, experimentovať

 

⭐ Najčastejšie "základné zranenia“ používané pri terapii vnútorného dieťaťa

Niektorí terapeuti kategorizujú zranenia do 5–6 základných jadier:

1. Zranenie opustenia

2. Zranenie odmietnutia

3. Zranenie zrady

4. Zranenie hanby

5. Zranenie nespravodlivosti

6. Zranenie nedôvery

 

Tieto kategórie zranení sa prelínajú s kategóriami uvedenými vyššie a sú dobrým rámcom pre sebaspoznávanie a prácu s tieňmi...

​

👉🏼 Viac k tejto téme sa dočítate v príspevku AKO LIEČIŤ ZRANENÉ VNÚTORNÉ DIEŤA: CESTA K OSLOBODENIU A MANIFESTÁCII ŽIVOTA V SÚLADE S TÚŽBAMI NAŠEJ DUŠE >>