Zimný slnovrat bol odnepamäti časom veľmi uznávaným a oslavovaným v mnohých kultúrach po celom svete. Tento posvätný čas symbolicky reprezentoval smrť a znovuzrodenie Slnka. Svetlo Slnka začína počas Zimného slnovratu svoj nový slnečný cyklus. Jeho lúče presvetľujú tmu a vyživujú zárodok nového života, čo sa odráža v prírode v symbolike semien "pochovaných" v temnote Zeme, aby sa na jar opäť vynorili a prebudili so životodarnými lúčmi Slnka. Zimný Slnovrat 2023 nastáva 22. decembra a je najdlhšou nocou celého roka; je to most k novému životu a obnove, ktorý je tvorený svetlom sveta už po tisíce rokov. Vzhľadom na jeho hlboký spirituálny význam existuje veľa sviatkov založených za účelom oslavy Slnovratu. V našej západnej kultúre, v ktorej dominuje prevažne kresťanstvo, je tento sviatok známy ako Vianoce. Ak sa však pozrieme hlbšie do histórie našich predkov, nájdeme zmienku o posvätnom sviatku starobylého Kola Roka nazývanom Yule, ktorý jedným z tých najstarších zimných osláv na svete, ktoré sa oslavujú práve na Zimný slnovrat. V súčasnosti je sviatok Yule do značnej miery synonymom pre Vianoce, aj keď jeho význam je zásadne odlišný od významu kresťanského sviatku. Chcete sa dozvedieť viac o tom, ako využiť tento mocný čas ku svojej transformácii a spirituálnemu posunu v živote? ˇPokračujte ďalej v čítaní...
Art by Emilia Nora Elina
Výraz „Yule“ pochádza zo staroangl. slova geol, ktoré má spoločnú históriu s ekvivalentným slovom zo starej nórčiny, jól. Obidve tieto slová odkazovali na zimný sviatok sústredený okolo Zimného slnovratu, ktorý tradične znamenal polovicu zimnej sezóny. Po Slnovrate – najkratšom dni v roku – sa dni opäť začínajú predlžovať, takže sa predpokladá, že starobylý sviatok Yule bol oslavou opätovného objavenia sa Slnka a znovuzrodenia úrodnej zeme.
Oslava Yule je jednou z najstarších zimných sviatkov na svete. Starovekí ľudia boli lovci a väčšinu času trávili vonku. Ročné obdobia a počasie zohrali v ich živote veľmi dôležitú úlohu. Zvyky a tradície spojené s Vianocami sa značne líšia. Najčastejšie oslava pozostávala z výdatnej hostiny a všeobecnej zábavy, ktorá zahŕňala plavbu na plachetnici (koledovanie), pitie a tanec.
Neskôr, keď na Britské ostrovy prišlo kresťanstvo, kresťania prijali aspekty pohanského sviatku oslavy narodenia Krista. Keď sa kresťanstvo začalo šíriť v 4. storočí, Vianočný sviatok bol stanovený pápežom Júliusom I. na 25. decembra, aby sa zosúladil s rímskym pohanským sviatkom Dies natalis solis invicti, „Narodeninami nepremožiteľného Slnka“. Zvyšok je história.
Sviatok Zimného slnovratu oslavuje prítomnosť Ducha a silu viery a nádeje, že sa naše vízie budúcnosti manifestujú a prejavia. Je to čas trpezlivosti, symbolicky časom oplodnenej ženy, nastávajúcej matky, ktorá síce cíti dieťa vo svojom vnútri, ale musí ešte počkať, kým sa zrodí do fyzického života. Pod povrchom zeme všetko v sladkom objatí ticha spí. Semená odpočívajú v pozastavenej animácii a zvieratá hibernujú.
V najtemnejšej časti roka, keď sú dni najkratšie, nás príroda žiada, aby sme spomalili a vychutnali si šálku teplého čaju či horúcej čokolády, strávili spoločný čas so svojimi blízkymi, a možno v tomto období radšej počúvali ako rozprávali.